Keď som jedného leta pred pár rokmi  vystresovaná a unavená začínala  s 8-týždňovým kurzom MBSR, v našich končinách pomerne neznámej veci, naplno som si uvedomila, aká obrovská je opica v mojej hlave. Nie tá po preflámovanej noci, ale tá, ku ktorej budhisti prirovnávajú ľudskú myseľ.

Čím viac som sa snažila upokojiť svoju myseľ, ponárať sa do vedenej meditácie, vedome sa sprchovať  či jesť, tým viac sa mi to nedarilo. Moja hlava bola ako plocha počítača s desiatkami pootváraných stránok. A z každej z nich vykukoval nejaký problém vyžadujúci moju okamžitú pozornosť. 

So zahltením a životným a pracovným stresom som bojovala svojsky a hľadala kompenzáciu v jedle, nakupovaní a verila,  že na dovolenke sa už zaručene zbavím stresu. Nestalo sa.

K osemtýždňovému kurzu MBSR som pristupovala s veľkou zvedavosťou a očakávaniami. Ale smerom ku kurzu MBSR je lepšie nemať žiadne očakávania. Zažiť si to, nechať to prebehnúť,  dovoliť tomu byť.

A možno až na konci povedať, čo cítime, čo je inak.

Kurz som robila v roku 2017 online. Bola to skúška sebadisciplíny. Online znamenalo web s textami, formulármi, nahrávkami a videami. Žiadna komunita čí podporná skupina. Prvé dva týždne som sa v podstate každý deň rozhodovala, či sa na to nevykašlem, keďže som ako človek zameraný na výsledky nevidela žiaden efekt 

Moje prvé meditácie – to bol boj.

Len tak sedieť pol hodiny? A nič nerobiť? Aj slovo meditácia ma miatlo. Chvíľku  trvalo, kým som pochopila, že to, čo robíme v tomto kurze, nie je žiadna hipisácka praktika, nič s náboženským či ezoterickým podtónom a ani čakanie na nirvánu či osvietenie. Len vedecky overený pokus  človeka západného sveta o využitie starodávnych techník na lepšie čelenie stresu, úzkosti, nepokojnej mysle, nesústrednosti, netrpezlivosti a iným pohromám modernej doby.

Slovo meditácia má mnoho významov a existuje veľa druhov meditácií. Meditácia v kontexte kurzu MBSR je meditácia, kultivovanie všímavosti. Mentálny tréning. Aj preto dnes omnoho radšej používam výraz prax všímavosti alebo cvičenia všímavosti.

Pri obľúbenej praxi všímavosti tela (Body scan) som pravidelne zaspávala. V sede na stoličke ma bolel chrbát, nevedela som si nájsť vhodnú polohu ani na zemi. Moje myšlienky ďalej lietali ako šialené. V každej meditácii som sa tisíc krát stratila. Chvíľami som ju nenávidela. Mala som pocit, že tu iba strácam čas a čo všetko osožné  som zatiaľ mohla urobiť. Klasický postoj človeka nastaveného a vychovaného  na neustály výkon, plnenie úloh a dosahovanie cieľov. Chápem mojich dnešných klientov, keď hovoria, že „nevedia“ meditovať a sú netrpezliví, ak hneď v prvom týždni nemajú „výsledky“. Lenže Mindfulness nie je o jednom týždni a ani o výsledkoch. Je hlavne o prežívaní a bytí v prítomnom okamihu, nech je akýkoľvek.

Ale skúste sa len tak dostať do prítomného okamihu!

V polovici kurzu MBSR sa to pomaličky začalo lámať. Objavili sa prvé záblesky upokojenia po cvičení. Písanie  denníka vlastného prežívania bolo  ako pohľad do zrkadla po dlhej dobe. Poriadne nahliadnutie pod povrch. Kvapka oleja, ktorá ostáva na hladine. Začala som si uvedomovať nielen pocity v tele, dych, rozháranosť myšlienok, ale aj spôsob vlastného prežívania. Šla som do seba. Zistila som, že deň, keď sa venujem praxi Mindfulness, prežívam akosi inak, vo väčšej, pohode a pokoji, hoci povinnosti mi neubúdali.

Stres bol ten istý, iba som ho začala vnímať inak.

Už som tak nevyletela na syna, keď niečo vyviedol. Mala som omnoho viac pochopenia a trpezlivosti pre starnúcich rodičov. Učila som sa nereagovať ihneď a na všetko. Začala som lepšie spať. Zistila som, že pre mňa je najlepšie urobiť si krátke uzemnenie  ako prvú vec po zobudení a potom až na konci dňa. Vďaka cvičeniam, ktoré sú súčasťou 8- týždňového kurzu MBSR, som sa dokázala stíšiť aj uprostred hektického dňa. V našich končinách sme nezvykli často hovoriť o tom, aké máme pocity, či emócie, a už vôbec nie vtedy, ak tie pocity boli „zlé“. Nikdy v živote som toľko neskúmala, ako sa cítim, na čo myslím, čo cítim v tele.

Zastaviť sa. Nadýchnuť sa a slobodne sa rozhodnúť pre vedomú odpoveď. Byť trpezlivejšia, pustiť to, na čom som možno lipla, prestať bojovať s tým, čo možno nemôžem zmeniť a prijať veci také, aké sú, aj keď sú ťažké, pretože prijatie predchádza zmene. Krotiť posudzujúcu myseľ.

To sú moje lekcie Mindfulness.

Pred niekoľkými rokmi som našla nový spoj.

Prestúpila som z rýchlika na osobák a začala vnímať krajinu za oknom v HD kvalite.

Aj keď bolo zlé počasie. Lebo nie je stále slnko.

Postupne som sa naučila prešpikovať každý deň hoci len zlomkom všímavosti.

Vnášať ju do všetkého, čo robím. Ak nestihnem formálnu prax, robím všímavo a vedome všetko, čo práve robím. 

Môj život je ako počasie.

Všetko okolo mňa sa neustále mení, niekedy je to lepšie, niekedy horšie.

Vďaka Mindfulness mám slušnú výbavu do každého počasia.

Nie je to rýchla cesta a netrpezlivých môže odradiť hneď na začiatku.

Možno, že práve hľadáte vo svojom živote to isté, čo som pred pár rokmi hľadala aj ja.

Kotvu na rozbúrenom mori života.

Schopnosť prežiť aj búrky, lebo viete, že prídu.

Spomalenie.

Viac žitia.

Viac porozumenia a láskavosti voči sebe samej. Voči svetu okolo.

Možno, že vás inšpiruje moja skúsenosť s 8-týždňovým kurzom MBSR.

Kurzom som neskončila. Naopak, začala sa moja cesta Mindfulness, po ktorej dodnes kráčam.

Som Ti vďačná, Mindfulness.