Blog
Kráčam inou ulicou
Na tomto blogu píšem o Mindfulness – všímavosti.
Ale čo je jej opakom?
Nevšímavosť voči vlastnému životu, okoliu, stav „mindless“ namiesto „mindful“, fungovanie v režime autopilota, zotrvávanie v komfortnej zóne, kde nič nehrozí. Naozaj?
Klasický autopilot: Odídete ráno z domu a neviete, či ste vypli plyn, vodu, žehličku. Musíte sa vrátiť, aby ste to skontrolovali. Samozrejme, že ste ich vypli. V režime autopilota ste nevnímali, čo robíte. Fyzicky ste tam boli, ale vaše myšlienky sa túlali a nevnímali ste naplno, čo robíte. Rôzne zdroje uvádzajú, že na autopilota ideme 93 - 96 % nášho času. Toľko času sme "nevedomí".
Autopilot je, keď prechádzame po tisíci raz po našej starej známej ulici a nevšimneme si, že je tam nová jama. Padneme do nej. Veľakrát a znovu. V režime autopilota padneme aj do našich (často neužitočných) myšlienok, pocitov, emócií. V situáciách, ktoré sa nám dejú, opakovane reagujeme na autopilota podľa zaužívaných vzorcov. Sú ako rokmi vyšliapané cestičky. Čudujeme sa, prečo sa nám v živote opakujú situácie (aj tie nepríjemné), a prečo robíme tie isté chyby. Prečo neustále padáme do tej istej jamy.
Počas kurzov mindfulness rada používam inšpirujúci príbeh od Portia Nelson Životopis v piatich kapitolách. Je skvelým doplnkom k téme stresu, v rámci ktorej skúmame, ako by sme na stres mohli odpovedať inak, nie iba automatickou reakciou.
Náš život je naozaj ako ulica, ktorou kráčame a na ktorej môžu byť aj hlboké diery. Niekedy v nich uviazneme, v lepšom prípade obídeme. A je len na nás, či to pochopíme. Uviazneme v nich, budeme ich donekonečna obchádzať alebo vystúpime z bezpečnej komfortnej zóny tisíckrát prejdenej ulice a vydáme sa úplne inou cestou? Dokážeme sa naučiť odpovedať na (často stresujúce) podnety aj inak? Pretože to nie je podnet, ktorý nám spôsobí stres, či neskôr aj ujmu na zdraví. Stres nám spôsobuje naša reakcia.
Dokážeme automatiku nahradiť vedomou odpoveďou z pokoja?
U účastníkov našich kurzov Mindfulness a meditácie je Životopis v piatich kapitolách - tento jednoducho vyjadrený, no o to silnejší príbeh - veľmi obľúbený. Skvele slúži na pochopenie toho, že na stresujúce situácie nemusíme vždy reagovať rovnako. Že existuje aj iné vnímanie, iný postoj. Vedomá odpoveď na stresujúce podnety.
Prečítajte si báseň. Pokojne aj viackrát.
V závere je zopár otázok na zamyslenie.
Portia Nelson :
Životopis v piatich kapitolách
KAPITOLA PRVÁ
Kráčam ulicou.
Na chodníku je hlboká jama. Spadnem do nej.
Som takmer bezmocná. Nie je to moja chyba. Trvá mi celú večnosť, kým sa z nej dostanem.
KAPITOLA DRUHÁ
Kráčam tou istou ulicou.
Na chodníku je hlboká jama. Predstieram, že ju nevidím.
Opäť do nej spadnem. Nechce sa mi veriť, že som znovu tam.
Ale nie je to moja chyba.
Ešte stále mi trvá celú večnosť, kým sa z nej dostanem.
KAPITOLA TRETIA
Kráčam tou istou ulicou. Na chodníku je hlboká jama. Vidím ju. Znovu do nej spadnem....zo zvyku.
Oči mám otvorené. Viem, kde som.
Je to moja chyba.
Okamžite z nej vyleziem.
KAPITOLA ŠTVRTÁ
Kráčam tou istou ulicou. Na chodníku je hlboká jama. Obídem ju.
KAPITOLA PIATA
Kráčam inou ulicou.
***
Prešli ste si aj vy niečím podobným?
Aká je tá vaša ulica?
Je na nej veľa jám?
Koľkokrát ste do nich už padli?
Koľko jám vás ešte čaká na vašej ulici?
A nakoľko ste odhodlaní kráčať novou ulicou, alebo zmeniť smer?