VŠÍMAVÁ  KOMUNIKÁCIA

Keď sa na workshopoch o komunikácii pýtam, ktorá komunikačná zručnosť je najdôležitejšia, víťazí hovorenie.

A čo si myslíte vy?

Je naozaj najdôležitejšie povedať si „to svoje”?

Zažili ste už, že ste niekomu niečo hovorili a  druhá strana vás jednoducho nepočúvala.

Aký to bol pocit?

A ako to bolo, keď ste tým nepočúvajúcim boli vy?

Hovoril vám niekto niečo a vy ste prikyvovali a   blúdili v mysli niekde úplne inde, prípadne ste si už v hlave pripravovali reakciu?

V automatickej komunikácii vedľa seba často prebiehajú dve komunikácie.

Jedna v našej vlastnej hlave, naše vlastné vnútorné „četovanie”, blúdiaca myseľ a nesústredenosť a (často nepočúvaný) monológ druhej strany…

Akosi sa tu vytratila najdôležitejšia komunikačná zručnosť - aktívne a empatické počúvanie.

S plnou sústredenosťou na partnera v komunikácii, bez  blúdiacej mysle, okamžitého hodnotenia, radenia, odporovania, kategorizovania, prípravy odpovede.

Naozaj počúvať.

Tu a teraz.

Nedávno sa mi posťažoval klient, úspešný a vyťažený podnikateľ, ako ho trápi,  že často nedokáže sústredene počúvať svoju manželku alebo deti. Má plnú hlavu starostí  a kopec iných vecí, ktoré si vyžadujú jeho pozornosť.

S rozháranou mysľou  nie je možné sústrediť sa na rozhovor.  Mozog takto nefunguje a doba multitaskingu je už vďaka poznatkom neurovedy za nami. Ak teda môj klient premýšľa o problémoch svojej firmy, zároveň si kontroluje maily, alebo telefonuje  a popri tom sa usiluje sústrediť  na manželkin monológ alebo požiadavky svojich potomkov, nedokáže všetkým týmto veciam venovať plnú pozornosť.

Dobrá správa je, že zručnosť aktívneho a empatického počúvania sa dá naučiť.

Môj klient už urobil prvý a veľmi dôležitý krok. Uvedomil si, že nepočúva. A že chce počúvať.

Ak sa to deje aj vám, ak sa prichytíte, že nepočúvate, buďte k sebe láskaví. Usmejte sa, nadýchnite sa a „vráťte” sa do konverzácie. Je to podobné, ako v meditácii. Myseľ sa zatúla, my „sa stratíme”, všimneme  si, že sme sa (opäť) stratili  a vrátime sa ku kotve dychu, tela…alebo  k rozhovoru.

V dnešnej dobe o našu pozornosť zápasí toľko podnetov, že sa nečudujem, že je pre mnohých ťažké plne sa sústrediť na jednu vec…

Aktívne a empatické počúvanie nie je len o tom, čo počujem, ale aj o tom , čo „počujem medzi riadkami”. Počuť, ale hlavne počúvať.

Čo počujete ušami, čo hlavou a čo srdcom?

Podobne ako v iných cvičeniach všímavosti, aj pri nácviku aktívneho a empatického počúvania je alfou a omegou ZASTAVENIE.  

Stopnite sa v tom, čomu práve venujete pozornosť.

Zabudnite na multitasking. Vystúpte z autopilota.

Odložte mobil, ukončite četovanie vo vlastnej hlave, ak je to možné, pozrite sa navzájom do očí. Vytvorte druhej strane priestor na vypočutie. Zamerajte svoju pozornosť na to, čo a ako vám druhá strana hovorí. Ak si nie ste istí, či ste správne porozumeli, overte si porozumenie, pýtajte sa. Nedomnievajte sa, ako to myslel ten druhý. Parafrázujte. Možno, že sa pri tom dozviete mnoho nových vecí.

Buďte vo svojej komunikácii plne prítomný. Tu a teraz.

Počúvajte druhú stranu tak, akoby ste ju videli a počúvali po prvý raz v živote, bez nánosov toho, čo už o sebe viete, čo ste už zažili…

Nechajte vo vašej konverzácii priestor aj pre TICHO.

Nemusíte odpovedať ihneď.

Nadýchnite sa medzi stimulom a vašou odpoveďou. Tam je priestor na vedomú odpoveď.

Je toho ešte veľa, čo ešte môžeme vo všímavej komunikácii urobiť.

Ale na začiatok bude skvelé, ak sa  dokážete ZASTAVIŤ a vytvoríte vášmu proťajšku luxus - priestor na vypočutie.

A potom si chvíľku spolu pomlčte.

Dajte mi vedieť, ako ste  sa sa pri tom cítili.