BLOG

Moja cesta ku koučingu

Moja cesta ku koučingu je úzko spätá s mojím pracovným životom.

Aký pekný výraz – pracovný život.

Indikuje, že je to tá časť života, v ktorej sa venujeme práci a v ktorej je údajne iba pár percent ľudí šťastných, pretože robia to, čo ich skutočne baví a napĺňa. Takže to vlastne ani nevnímajú ako „prácu“, ale ako koníček s finančným benefitom. Ostatní, sediaci v moderných open space ofisoch alebo výrobných halách, sú čakatelia na piatok, výplatný termín, prípadne poniektorí už aj na dôchodok, otroci hypoték a snílkovia o budúcnosti, v ktorej budú konečne žiť život bez šéfa a podľa vlastných predstáv. Viac ľudí, ktorých som stretla v koučingu, prišlo práve s touto témou. Mám fajn prácu, aj plat, áno, aj takí sa našli, čo boli spokojní s platom. Nie je to tu zlé, ale mňa baví fotografovanie….chcela by som mať svoju farmu, kaviareň a podobne. Nešťastní a nespokojní v dobe najväčšieho blahobytu, aký sme tu kedy mali.

Alebo naopak. Ráno sa mi ani vstať nechce, keď si predstavím, čo ma čaká v práci. Na šéfa sa už nemôžem ani pozrieť, kolegovia sú mi ukradnutí, vzťahy máme otrasné….odišiel by som, ALE…

Pripomína vám to niečo?

Môj pracovný život bol veľmi dlho o korporáte. Veľa ma naučil, veľa dal, niečo i vzal. Učebnicovo som si prešla všetkými fázami vyhorenia. Jednou z vecí, ktoré mi dokázali pomôcť, keď som si myslela, že toto už nemá riešenie, bol práve koučing.

Do môjho pracovného života po prvý raz vstúpil niekedy okolo roku 2009 – 2010 a odvtedy sa v ňom s menšími či väčšími prestávkami objavoval stále a dnes ho už nikam nepustím. Vydala som sa na cestu koučingu a len tak ľahko ju nemienim opustiť. Mala som osvietenú šéfku, ktorá mi jedného dňa asi v roku 2009 alebo 2010 oznámila, že keďže nám ostali nejaké peniaze z EÚ fondov, ktoré sme nestihli minúť na školenia, pôjdeme na koučing. Inak by sme si to nemohli dovoliť, keďže je to šialene drahé a je to fakt „len pre top manažment“.

Takto „nabrífovaná“ o hodnote koučingu som vycestovala až do ďalekej Nitry. Nemala som čas zisťovať či naštudovať si sama viac o tom, o čo tu vlastne ide, čo od toho môžem očakávať. Vtedy sa ešte toľko negúglilo. O mojej koučke som vedela iba to, že je psychologička, ktorá aplikuje PCA – People Centered Approach, o ktorom som toho tiež veľa netušila. Dnes viem, že som bola klasický klient z kategórie „zvedavec poslaný na koučing“.

Rande s koučkou sa konalo vo vtedy vraj najkrajšom, no dnes už inkriminovanom a neslávne známom nitrianskom hoteli Zlatý kľúčik. A tu, počas dvoch hodín, som mohla konečne slobodne vyliať všetky svoje problémy, obavy a trápenia niekomu, kto nebol z mojej organizácie a kto ma veľmi pozorne vypočul. Koučkine otázky ma krásne rozhovorili a ja som si začala uvedomovať veci, ktoré by mi asi inak nenapadli.

Veci, ktoré ma trápili, ale ja som na ne nemala dosah a nebola som za ne ani zodpovedná.

Veci, o ktorých som nehovorila ani s mojimi najbližšími. Veci, ktoré som mohla veľmi jednoducho zmeniť ja sama, ale doposiaľ som to neurobila. Moje hodnoty, ktoré mi nedovoľovali stotožniť sa s konaním iných.

Moje zodpovednosti a moje teritórium kontroly či vplyvu.

Koučka mi pomohla obrátiť pozornosť k sebe samej, svojmu teritóriu a dala mi pár trikov na to, ako sa nedať zasiahnuť toxickými šípmi z môjho okolia. Ako zmeniť samu seba namiesto nariekania nad tým, že veľa vecí okolo zmeniť nemôžem. Stretli sme sa ešte asi dvakrát. Potom už asi došli EÚ fondy. Dodnes mám poznámky z tých sedení a vraciam sa k nim s prestávkami už pomaly desať rokov.

Ohúrená týmto zážitkom som zatúžila dopriať koučing aj iným ľuďom, naučiť sa o koučovaní viac. Našla som si kurz v Prahe, neschválili mi ho, ale semienko koučingu už bolo vo mne hlboko zasiate…

O pár rokov neskôr, v inej hre a s iným obsadením, som s malou nádejou do plánu vzdelávania odvážne navrhla koučing pre top manažérov. Chápala som, že nemá zmysel posielať ich na skupinové tréningy čohokoľvek. Vedela som, že iste majú mnoho tém a že nezávislý externý kouč je ten človek, s ktorým by tieto témy mohli preberať. Netušila som ešte, s kým, ako a za koľko ten projekt uskutočním, ale hviezdy mi boli naklonené. Okrem konštelácie hviezd mi pomohla aj zhoda náhod, praví ľudia na pravom mieste a v správnom čase a kvapka šťastia. Získala som OK pre psychodiagnostiku a následný koučovací projekt. Nemalo to chybu. Mali sme „chemistry meeting“ manažérov a koučov, úvodnú prezentáciu o koučingu a o tom, ako funguje a čo od neho možno očakávať. Bol to obrovský progres oproti tomu, ako som s koučingom začínala ja sama. Vďaka tomuto projektu som aj ja sama mala možnosť absolvovať 10 stretnutí s koučkou, dnes mojou lektorkou, mentorkou a supervízorkou koučingu. Som hrdá na tento projekt a dostala som naň pozitívne spätné väzby od tých manažérov, ktorí ponuku využili a pochopili, ako ich koučing môže posunúť.

Dnes pracujem nielen ako koučka, ale aj ako lektorka soft skills. Často mám pred očami dvoch britských lektorov, ktorých som mala možnosť zažiť na tréningu manažérskych zručností. Od prvého dňa to bolo celé iné. Žiadna prezentácia v power pointe. Žiadna veľká teória. Žiadne tipy, triky a techniky. Chvíľami som mala pocit, že tí lektori vlastne nič nerobia, nič nás neučia, nič nám neprezentujú. Oni nás totiž celých päť dní skupinovo koučovali. Hm, pomyslela som vtedy, keď raz budem lektorka, takto chcem viesť moje tréningy. Koučovací prístup sa mi zapáčil a moje hlboko zasiate koučovacie semienko vtedy už vyrazilo zo zeme a vyhodilo prvé lístočky….

Nesmiem zabudnúť na to, že v pracovnom živote som sa s koučovaním stretla viac, než by som si pôvodne myslela. Iba som na začiatku nevedela pomenovať, že šlo vlastne o koučing. Medzi mojimi nadriadenými boli aj britskí a americkí manažéri. A tí sa neustále na niečo pýtali. Ako ti môžem pomôcť? Čo navrhuješ? Čo si o tom myslíš? Ako to budeš riešiť? Kto nám s tým vie pomôcť? Samé otázky. Neraz som si lámala hlavu nad odpoveďami, bola som odchovaná v systéme, že od vševedúceho vedúceho či manažéra dostávame inštrukcie, príkazy, postupy, úlohy a nediskutujeme. Že mi niekto „zhora“ hovorí, čo mám robiť a aj ako to mám robiť. Od zahraničných manažérov som sa prirodzene naučila klásť otázky aj mojím neskorším podriadeným a omnoho viac využívať ich potenciál, často ubitý rokmi práce v silne direktívnom prostredí.

A tak, celkom prirodzene, moje prvé stretnutie s novým tímom v poslednom zamestnaní pozostávalo z pätnástich otázok, vďaka ktorým som sa za hodinu a pol dozvedela od tímu a o tíme či firme viac, ako za celé mesiace. Nazvala som to rafinovane – otázky na premýšľanie – a rozoslala ich tímu pár dní pred naším stretnutím. Hneď bolo jasné, že som bola historicky prvá osoba, ktorá dlhoročným zamestnancom položila „silné otázky“. Niektorí boli viac , iní menej otvorení, ale všetci jednotne mierne šokovaní otázkami, ktoré im v práci nikdy nikto nepoložil…. Dobrá otázka nad zlato.

Koučovacie otázky som s obľubou kládla aj pri pohovoroch s uchádzačmi o zamestnanie. Tam ľudia ľahko skĺznu do naučených odpovedí a blábolov. Ako personalistka som často skúmala motiváciu uchádzačov a aj tam je dobrá otvorená otázka na nezaplatenie.

Koučing sa vinie mojím životom už posledných desať rokov ako červená niť a preto pre mňa bolo prirodzené prihlásiť sa na kurz a začať systematicky pracovať na svojej koučovacej kariére. Cesta k profesionálnemu koučovi nie je jednoduchá a úplne najjednoduchšie je vzdať to. Ale to nie je môj prípad. Stojí za to vytrvať a vzdelávať sa v povolaní, kde nemáte dva rovnaké koučingy, kde nikdy neviete, kam až vy a váš klient môžete dôjsť, kým to neskúsite.

Ale absolútne „najviac“ je pocit, že ste niekomu pomohli urobiť čo i len jediný krok k zmene alebo naplneniu cieľa. Vyhrabať sa z jamy, do ktorej spadol, alebo zmeniť zabetónované návyky a postoje. Že ste niekomu pomohli, aby sa naučil pomôcť si sám.

Na mojej dlhej ceste ku koučingu som ešte stále na začiatku, ale vidím obrovské svetlo na konci tunela.

Verím, že raz príde deň, keď bude bežné, že manažéri budú mať koučovací výcvik a dokážu koučovací prístup využívať vždy tam a vtedy, keď to bude vhodné. Alebo že zamestnanci budú mať aspoň jeden deň v týždni vo firme k dispozícii externého kouča, o ktorom budú vedieť, čo robí, čo od koučingu môžu očakávať a že budú celkom spontánne a prirodzene využívať koučing na zlepšenie svojho života.

Verím, že príde doba, keď učitelia budú „učiť“ koučovacím prístupom tak, že deti sa budú musieť naučiť rozmýšľať, riešiť problémy, kriticky myslieť. Chytať ryby namiesto toho, aby ich od niekoho dostávali. Možno, že práve vďaka tomu by mohli byť pracoviská a školy menej stresujúce a potenciál ľudí omnoho lepšie využitý.

Verím, že to raz tak bude a že k tomu prispejem aj ja, vaša koučka na dlhej ceste.

Kto je kouč a čo robí

Počas posledných pár rokov  ma  viac ako čokoľvek iné  zaujal koučing.

Toľko som sa s ním stretávala a opakovane ma ohuroval, až som sa rozhodla stať sa koučkou. Najskôr som si sama prešla koučingom a okúsila jeho efekt, neskôr som dosť často koučovala svojich podriadených a niekedy (nevyžiadane) aj moje mimopracovné  okolie…

Zapísala som sa do kurzu, sama si prešla koučingom, prečítala som stovky strán a na sieti  zhliadla nie menej videí, prednášok, ukážok koučovania  a vypočula si celé hodiny podcastov na túto tému. Reálne už koučujem ľudí a ten pocit, keď vidíte, že sa niekto vďaka pár rozhovorom s vami posunul, keď po mesiacoch dostanete esemesku so slovami vďaky za podporu pri životnej zmene, to je feedback na nezaplatenie. Z tohto miesta srdečne  ďakujem aj všetkým tým, ktorí mi dôverovali a využili koučing so mnou.

Svoje okolie som rovnako informovala o tom, čím sa zaoberám a každý rozhovor som využila na to, aby som čo najhutnejšie a v skratke vysvetlila, čo ten kouč vlastne robí. Verte, bolo čo objasňovať, pretože v deviatich prípadoch z desiatich to ľuďom nebolo celkom jasné. Ako prvý im napadol buď  športový kouč, potom možno psychológ prípadne niečo ako „kauč“, to je ten, čo ťa nabudí, namotivuje a ty potom  na druhý deň dáš čokoľvek? Nuž, vážení, určite nie „kauč“ a určite nie zázračný megamotivátor. Pokúsim sa vysvetliť obsah tejto relatívne novej profesie na popise toho, čo kouč nie je .

 

Kouč nie je psychoterapeut.

Ku psychoterapeutovi, ktorý musí mať vysokoškolské vzdelanie v tomto odbore a k tomu aj rôzne špeciálne výcviky,  prichádza človek s trápením, zvyčajne v osobnom živote . Nevie , ako ďalej ,  potrebuje sa vyrozprávať , pochopiť, prečo sa mu dejú veci , vyrovnať sa s rôznymi traumami či blokmi, hľadať príčiny stavu v minulosti. V koučovaní do minulosti zásadne nehľadíme, výnimkou sú iba hviezdne momenty, keď sa nášmu klientovi niečo podarilo. Ako kouč nemusíte mať vyslovene vzdelanie psychológa, medzi skvelými koučami sú technici, prírodovedci, pedagógovia, bývalí manažéri. Spoločné majú to, že by mali mať odborné vzdelanie kouča, ideálne podľa kompetencií a štandardov najrešpektovanejšej koučovskej profesijnej organizácie  ICF – Medzinárodnej federácie koučov, ktoré si musia neustále dopĺňať a obnovovať.

 

Kouč nie je konzultant ani poradca .

Konzultant je odborníkom  – expertom v určitej oblasti a v súvislosti s vaším problémom vám na základe svojho know  how a znalostí presne povie, čo máte robiť. Napríklad ako máte zvýšiť  tržby svojej spoločnosti alebo optimalizovať dane. Obraciate sa na neho   práve preto, že vy takéto expertné znalosti mať nemusíte. Poradca preberá zodpovednosť za výsledok. V koučingu je zodpovednosť na strane koučovaného, ak si sám, len vďaka silným otázkam kouča uvedomí, že za vec je zodpovedný len on, koučing bol viac ako úspešný.

Kouč nie je mentor.

Mentor je človek, ktorý si už sám prešiel nejakým procesom  a teraz vás sprevádza na tejto ceste a poskytuje vám nezaplatiteľné rady, ako na to, čo sa mu osvedčilo, čo  nie,  zdieľa s vami to , čím si sám prešiel . Mentor je tá skvelá vec, ktorú napr. firma môže prideliť začínajúcemu zamestnancovi nielen v procese jeho zaškoľovania, ale napr. aj pri zmene pracovnej pozície. Šťastní tí, čo vo svojej pracovnej kariére takého mentora v pravej  chvíli  dostali. Mentorovi môžete klásť otázky od rána do večera a on vám na ne fundovane odpovie. U kouča je to naopak. Kouča sa nepýtate, to on kladie otázky vám. Kouč vás nementoruje, vychádzame z toho, že vaša cesta je jedinečná a iba vaša a kouč vás na nej iba podporí a hádže vám to pomyselné lano, keď stúpate na ceste za svojím cieľom.

Kouč nie je tréner .

Tréner je človek, ktorý niečo ovláda a dokáže vás to naučiť. A je jedno, či je to tréner tenisu , fitnes tréner alebo tréner mäkkých zručností. Ukazuje vám ako na to,  ako a koľko brušákov máte urobiť alebo vás naučí užitočné  komunikačné zručnosti či tipy a triky. Kouč vás nič učiť nebude, bude s vami viesť  koučovací rozhovor.

Kouč nie je guru. 

Dnes je celkom slušný   pretlak rôznych školení, seminárov a seansí  na tému  osobnostného rozvoja, zlepšovania života , zbavovania sa všetkého možného aj nemožného. O ich kvalite niekedy zapochybujem, rovnako ako o záplave tzv. literatúry o osobnostnom  rozvoji, kde si čoraz ťažšie vyberám kvalitu .  Ľudia riešia množstvo problémov a keď sú zúfalí, utiekajú sa k čomukoľvek. Kouč určite nie je guru, ktorý by ohuroval davy motivačnými rečami. Má špeciálne koučovské vzdelanie a vytrvale na sebe pracuje.  Kouč je rovnocenný partner, ktorý sa nikdy nevyvyšuje ani nikdy neponižuje. Koučovanie je rovnocenný vzťah medzi koučom a koučovaným.

Kouč nie je tvoja kamarátka, s ktorou rozoberáš život .

Aj s takou reakciou som sa stretla, keď som niekomu ponúkala koučing. Veď načo ? Otvoríme si s celoživotnou kamoškou víno a rozoberieme život. Áno, iste,  a šťastný ten, kto takú priateľku má . Ale kamarátka, kolega, príbuzný, známy síce vypočuje, ale  vždy bude radiť , posudzovať, porovnávať , odrázdať, uvádzať svoje príbehy, utešovať , ľutovať. I rameno na vyplakanie  ponúkne.  Aj si spolu schuti možno zanadávate na všetko a na všetkých. Nič z toho kouč nerobí. Kouč totiž vie, že najlepšie riešenia má klient v sebe a on mu len šikovne pomôže objaviť ich, otočiť pozornosť klienta z toho, na čo nemá vplyv a nevie to zmeniť na to, čo je v jeho sfére vplyvu a s čím môže reálne niečo urobiť. Ak chce.

 

A akú službu kouč poskytuje ?

Kouč ako expert na rozhovor , kladenie otázok a počúvanie každého klienta pozorne vypočuje a venuje mu 100% pozornosti. Aký luxus! Niekto vás sústredene počúva, je tu len pre vás, nehodnotí vás, neposudzuje, aj keby ste to možno chceli. Kouč je vyškolený  na vedenie štruktúrovaného rozhovoru, počas ktorého dokáže klientovi veľmi efektívne pomôcť v rôznych oblastiach osobného i pracovného života. Môže to byť riešenie pracovnej či osobnej  dilemy, organizácie času, ujasnenie si priorít, riešenie konfliktu, rozhodovanie sa o kariére, vzťahu, nastavenie krokov, ktoré klienta dovedú k jeho cieľu . Tému vždy prináša klient . Kouč mu pomáha uchopiť ju za správny koniec a dopracovať sa k cieľu, na ktorom sa obe strany dohodli . Zjednodušene povedané , kouč poskytuje rozhovor, ktorý má svoje pravidlá, je založený na exaktných poznatkoch vedy a dokáže u psychicky zdravého klienta naštartovať proces zmeny, či motivovať k naplneniu cieľov  bez toho, aby kouč dával koučovanému  rady alebo poskytoval svoj názor.

Ľudstvo už dostalo tisícky rád a napriek tomu je, zdá sa, nepoučiteľné a skúsenosti sú neprenosné…

Koučing stavia na tom, že to, na čo si prídeme my sami, k čomu sa sami rozhodneme,  má omnoho väčšiu šancu, že to aj urobíme alebo sa podľa toho budeme správať.

V mojej praxi si veľmi dávam záležať na tom, aby som klientom vysvetlila na prvom stretnutí, čo kouč robí a čo nie, čo možno od koučingu očakávať. Niekedy som na tvárach zhliadla aj sklamanie, najmä u tých, ktorí prišli natešení, že im konečne poradím a oni sa  po prvom sedení vymotajú z klbka svojich ( často dlhodobo) hromadených ( a dlhodobo neriešených) problémov. Sorry! Takto to nefunguje. Klientov niekedy čaká ťažký výstup či transformácia, ktorou si musia prejsť sami, s výhodou sprevádzajúceho a podporujúceho kouča. Ak problém či téma dlho vznikali, určite ich nevyriešime na jednom sedení. Ale ak  sa na každom sedení klient rozhodne čo i len k jedinému kroku, ktorý aj reálne urobí, sme na dobrej ceste.

A vlastne, viete čo?

Príďte a vyskúšajte na vlastnej koži. Že vy nemáte tému? V tom prípade asi neexistujete😊.

Urobte už dnes niečo pre svoju lepšiu a radostnejšiu budúcnosť.